Účast církví ve Slovenském národním povstání

Slovenské národní povstání, nastoupení povstalci
Slovenské národní povstání, nastoupení povstalci

Počas Slovenského národného povstania, ktorého 70. výročie si naši východní susedia pripomenuli 29. 8. 2014, sa obyvatelia mnohých slovenských miest a obcí aktívne zapojili do boja proti hitlerovským okupantom a ich domácim prisluhovačom. Pomoc prichádzala aj zo strany cirkvi.

SNP ale v mysliach mnohých pamätníkov nadobúdalo konfesionálny rozmer ako istý druh boja „luteránov proti katolíkom“. Do povstania boli však zapojení najmä evanjelickí farári a biskupi. Ako cirkev pomáhala v protifašistickom odboji zisťujeme v rozhovore s historičkou Danielou Baranovou.

Do akej miery sa cirkev zapojila do Slovenského národného povstania?

„Z evanjelických kňazov to bolo asi 95 percent a z rímskokatolíckych, tak okolo 3 percentá. Vo výskume, ktorý som robila ohľadom zapojenia sa cirkví do protifašistického odboja, nemám celkom ešte dokončenú gréckokatolícku a pravoslávnu cirkev, ktoré pôsobili na východnom Slovensku, ale dá sa povedať, že aj oni sa do značnej miery zapájali. Stále tvrdím, že Slovenské národné povstanie a aj to obdobie po povstaní bola jedna veľká ekuména.“

Uviedli ste, že približne tri percentá rímskokatolíckych kňazov pomáhali v SNP. Prečo tak málo?

„Oni mali určite iný pohľad. Určite pomáhali, ale veľmi sa k tomu nehlásili. Napríklad aktívnym v protifašistickom odboji bol rímskokatolícky kňaz zo Zvolenskej Slatiny Ľudovít Veselý, ktorý bol v Kováčovej popravený 26. 12. 1944, a tam bol aj identifikovaný.“

Môže byť tento fakt spôsobený aj tým, že predsa len na prvý Slovenský štát mala väčšie prepojenie práve rímskokatolícka cirkev?

„Tak to určite. Prejavovali sa tie konfesionálne vzťahy, ktoré boli. A Slovensko tie konfesionálne vzťahy vždy, či sa to páči alebo nepáči, tak ich vždy ovplyvňovali.“

Ako je to potom ale v prípade evanjelickej cirkvi, kde viac ako 90 percent, či už kňazov alebo veriacich sa zapájalo aktívne do Slovenského národného povstania?

„Evanjelici, im bolo vytýkané, že za prvej Československej republiky, čiže po roku 1918 do roku 1938 boli evanjelici favorizovaní. Potom zase evanjelikov rozčuľovalo, keď vychádzali s tým, že ‚my kresťania katolíci‘, toto vlastne ich hnalo, že keď aj chceli vytvoriť tú symbiózu a chceli sa zapojiť do budovania Slovenského štátu, tak nemali dôveru. Nijako im nedôverovali, že zradia. Takže potom vlastne toto ich hnalo do tých protirežimistických vôd.“

Slovenské národní povstání

Vydala evanjelická cirkev pred Slovenským národným povstaním pastiersky list, aby sa ľudia zapojili do povstania?

„Nie, nebol vydaný pastiersky list.“

V ktorých regiónoch Slovenska bola pomoc evanjelickej cirkvi a veriacich najrozsiahlejšia pokiaľ ide o protifašistický odboj?

„Takým centrom bol Turiec, Martin konkrétne a tam bol veľkým pojmom Viliam Žingor. Zapojené do odboja boli všetky obce v Turci.“

Z globálneho hľadiska, ako možno charakterizovať celkovú pomoc cirkvi v protifašistickom odboji?

„Ja by som povedala pozitívne, pretože každý sa snažil tým ľuďom, ktorí sa ocitli v nebezpečenstve alebo boli v núdzi, pomôcť. Proste cirkev sa snažila vtedy, v tom čase, tie slová Biblie napĺňať, snažili sa tým blížnym pomáhať.“