Andrej Hlinka a jeho duchovný rozmer

Andrej Hlinka
Andrej Hlinka

V sobotu 27. 9. uplynulo 150 rokov od narodenia katolíckeho kňaza, politika a vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia Andreja Hlinku, najvýznamnejšieho politika 1. polovice 20. storočia. Patril k hlavným predstaviteľom hnutia za autonómiu Slovenska. Po roku 1945 mal byť Andrej Hlinka u našich východných susedov zabudnutou osobnosťou. Opak je ale pravdou, a Slováci si ho aj v týchto dňoch intenzívne pripomínajú ako Otca národa.

Svoje životné krédo zhrnul Andrej Hlinka v slovách: „Za Boha život, za národ slobodu!“. Podľa nitrianskeho biskupa Viliama Judáka bol Hlinka muž činu, miloval cirkev i svoj národ a veľa sa obetoval pre ľudí.

„Svoj potenciál využil, aby obetoval svoje sily, svoje schopnosti slovenskému národu v tých politických premenách, keď sa tvorila prvá Československá republika a usiloval sa, aby tento ľud dostal primerané vzdelanie, aby ho vytiahol zo sociálnej biedy, v ktorej sa nachádzal. Vždy sa pozeral na iného s láskou, ako kresťan, ako katolícky kňaz,“ poznamenal biskup Judák.

Pomník Andreje Hlinky v Ružomberoku

V lete 1889 bol Andrej Hlinka vysvätený za kňaza. O šesť rokov neskôr sa stáva ružomberským farárom, pričom spišský biskup Alexander Párvy sa stavia proti tejto voľbe. Hlinka súčasne z pozície kňaza naráža na prvé problémy.

„Mesto ovládla istá klika, ktorá sa obohacovala na mestskom majetku, a v podstate tie mestské financie zapotrošila. Hlinka z pozície ružomberského farára, ktorý bol aj členom mestského zastupiteľstva, toto otvorene kritizoval, čiže narobil si ešte viacej nepriateľov touto svojou priamosťou,“ uviedol historik Róbert Letz.

Pamětní deska na faře v Ružomberoku připomíná působení Andreje Hlinky

Andrej Hlinka sa angažoval aj ako spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany. S jej programom bola zvolená väčšina slovenských poslancov do uhorského snemu. Pred voľbami v roku 1906 verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára. Spišský biskup Párvy ho za to suspendoval z výkonu kňazského povolania.

„Hlinka nikdy nepodľahol pokušeniu a tlakom, ktoré tu boli, aby túto situáciu zneužil v neprospech cirkvi. Vždy bol poslušný cirkvi a biskupovi, nikdy sa nedostal na pozíciu nejakého reformátora, ktorý odrazu využije slabosť jedného človeka, alebo jeden ľudský pre neho bolestný konflikt, aby ublížil cirkvi, a to bolo v očiach Svätej stolice nesmierne veľa,“ tvrdí historička Emília Hrabovec.

Vatikán však suspendáciu nepotvrdil.

„A jedna z hlavných príčin, samozrejme okrem tých vecných, že nebolo dôvodov na suspenziu, prečo pápež zrušil Párvym uvalenú suspenziu a prečo potom po roku 1918 Hlinkovo meno štyri krát rezonovalo ako kandidáta na biskupský stolec. Vždy táto kandidatúra padla pre politické veto z Prahy,“ dodala Emília Hrabovec.

Obetavou pastoráciou a sociálnou činnosťou získal Andrej Hlinka podporu najmä nižších ľudových vrstiev. Robil všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia.

Pomník Andreje Hlinky v Žilině

„Pre dnešok Hlinka znamená veľa. Hlinka bol odvážny, a zároveň bol tolerantný – a my potrebujeme dneska takých ľudí, odvážnych za národ, kresťanstvo, za sociálnu rovnakosť ľudí,“ konštatuje predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.

Katolícky kňaz napriek obľube u veriacich, mal aj mnohých neprajníkov. Predmetom kritiky jeho osoby je aj jeho až hrubý postoj k evanjelickej cirkvi a k evanjelikom na Slovensku. Andrej Hlinka prežil dokonca niekoľko pokusov o atentát. Zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.