Létající mnich Cyprián sestavil unikátní herbář

Červený klášter v Pieninách na severu Slovenska
Červený klášter v Pieninách na severu Slovenska
0:00
/
0:00

Od narodenia legendou opradeného kamaldulského mnícha Cypriána uplynulo tento rok 290 rokov. Žil v Červenom Kláštore v Pieninách na severe Slovenska. Legenda hovorí, že zostrojil lietajúci stroj, na ktorom chcel odletieť k Bohu. Kláštor, v ktorom žil, je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou a dnes je majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Hoci prvá písomná zmienka o obci Červený Kláštor pochádza až z prvej polovice 19. storočia, kláštor, ktorý bol najprv kartuziánsky a neskôr kamaldulský, bol postavený už oveľa skôr.

„Vznik sa viaže k roku 1319, kedy vznikol kláštor kartuziánov,” uviedol starosta Štefan Džurný. Podľa riaditeľky Múzea Červený Kláštor Jany Sofkovej, kláštor bol v roku 1563 zrušený kráľom Ferdinandom I.

„Od tých rokov kláštor patril pod majetok šľachtických rodín, až v roku 1711 zasa sa kláštor dostal do rúk mníšskeho rádu, tento raz kamaldulského rádu, a mnísi tu boli do roku 1782,“ poznamenala Sofková.

Červený klášter v Pieninách na severu Slovenska

Historicky najhodnotnejšou časťou Kláštora kartuziánov je kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý začali stavať v roku 1360. Postavený je v gotickom slohu. Pred Kláštorom kartuziánov stojí socha Svätej Trojice. Ide o kópiu originálu. Riaditeľ Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč:

„Na rozdiel od originálu je čím viac priblížená tej soche, ktorá bola pôvodne vytvorená v roku 1768, čiže nie je to kópia toho originálu, ktorý je možné vidieť v interiéri kostola, ale sú na nej domodelované chýbajúce časti.“

Kláštor preslávil najmä mních Cyprián. Franz Ignatz Jaisge alias Cyprián pochádzal z Poľska. Svoj pustovnícky život v kamaldulskom ráde začal v nitrianskom biskupstve. Žil v kláštoroch v Nitre, Brne, Čenstochovej, v Taliansku a od roku 1756 v Červenom Kláštore.

Červený klášter v Pieninách na severu Slovenska

„Malého Franza Ignatza Jaisgeho prijali mnísi do kláštora, kde robil najskôr noviciát a potom tam ostal ako fráter,“ dodal na adresu mnícha z Červeného Kláštora riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián Milan Gacík.

Cypriánovým celoživotným dielom je Herbár z roku 1766. Ide o vzácne dielo, knihu viazanú v tmavej koži. Text je písaný po latinsky a po nemecky švabachom. Herbár začína dvoma stranami textu, na ďalších 97 stranách je 283 exemplárov rastlín. Ich názvy sú uvedené v latinčine, ale aj po grécky, nemecky, poľsky a slovensky, resp. v goralskom nárečí.

Na konci herbára je 32 strán v nemčine s diagnózami chorôb a receptami na liečenie. Cyprián žil v Červenom Kláštore až do svojej smrti v roku 1775.

Červený klášter v Pieninách na severu Slovenska

„Vieme o ňom veľmi málo, polovica toho, čo vieme sú legendy, druhá polovica je iba jeden fragment z jeho života, a to je herbár, ktorý sa zachoval,“ skonštatovala režisérka známeho filmu Lietajúci Cyprián, Mariana Čengel-Solčanská.

Červený Kláštor ale nepreslávil len fráter Cyprián. V kamaldulskom období vzniklo v kláštore aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, archivár a duchovný správca konventu. Známy je tým, že ako prvý preložil Sväté písmo do ešte predbernolákovskej slovenčiny v roku 1750.

0:00
/
0:00