Kňazi v politike

Evropský parlament
Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy Evropský parlament
0:00
/
0:00

Na budúci víkend si obyvatelia 28 krajín Európskej únie zvolia svojich zástupcov v Európskom parlamente. Na kandidátkach v jednotlivých krajinách sú zástupcovia politických strán s rôznymi profesiami. Dokonca aj kňazi. Na Slovensku sa o post europoslanca uchádza priamo evanjelický duchovný, ktorý v súčasnosti pôsobí ako dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Z histórie je známe, že mnohí kňazi pôsobiaci na Slovensku mali významné postavenie aj v politickom živote.

Za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu chce kreslo poslanca v Európskom parlamente získať evanjelický duchovný a dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Ľubomír Batka.

„Nie som teraz priamo farárom. Ako teológ mám právo sledovať dianie v štáte. Myslím si, že evanjelici cez Agrárnu stranu a Demokratickú stranu zohrávali v slovenskom politickom živote dlhodobo významnú úlohu.“

Poznamenal Batka s tým, že nemá priamu podporu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, a dodal:

„Samozrejme, že som mal rozhovory s bratom biskupom, a je o tom informovaný. V takejto situácii akej som, mám súhlas k tomuto.“

Katolícki kňazi a cirkevní hodnostári podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika nemôžu prijímať verejné alebo štátne funkcie:

„Politickú funkciu môže kňaz alebo cirkevný predstaviteľ prijať len s výslovným súhlasom nadriadeného.“

Pokiaľ by sa duchovný rozhodol prijať politickú funkciu bez súhlasu predstaveného, bol by suspendovaný z kňazskej služby.

„Na základe kánona 285 Kódexu kánonického práva, ktorý pre Katolícku cirkev promulgoval pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983, sa klerikom ‚zakazuje prevziať verejný úrad, s ktorými je spojená účasť na vykonávaní občianskej moci,‘ čím sa myslí zákonodarná, súdna alebo výkonná moc v štáte. Podľa kánona 287 katolícki klerici navyše bez zvláštneho dovolenia svojho biskupa nemajú mať ani aktívnu účasť na práci v politických stranách.“ poznamenal Kováčik.

Z minulosti sú však známe viaceré mená kňazov a duchovných, ktorí sa angažovali v politike. Katolícky kňaz a prezident Slovenského štátu Jozef Tiso patrí k najrozporuplnejším postavám histórie Slovenska. Mnohými nenávidený, inými ospevovaný. Vyčítajú mu transportácie Židov, potlačenie povstania, ďalší mu ďakujú, že počas II. svetovej vojny ustrážil Slovensko, aby sa nestalo súčasťou Tretej ríše. Michal Števko, ktorý bol žiakom Tisa v učiteľskej akadémii v Bánovciach nad Bebravou si takto na prezidenta spomína:

"Bolo zaujímavé to, že večere napríklad, my sme mali, čo zostalo od obeda, mäso, zomleli to a spravili nám fašírky. A jemu som niesol na tanieri tri uvarené zemiaky posolené, s kyslým alebo s kozím mliekom. To bola irónia! My sme si lebedili a prezident jedol zemiaky."

Andrej Hlinka je ďalší známy katolícky kňaz, ktorý sa venoval politike.

„Bol to asi najväčší hrdina slovenského národa 20. storočia,“ uviedol predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.

Podľa predsedu Spoločnosti Andreja Hlinku Františka Ondrejkova nebol Hlinka dodnes dostatočne docenený:

„Prebudil národné povedomie u Slovákov tak, že sa doslova postavili na nohy. Tým, že sme dosiahli územnú zvrchovanosť a samostatnosť SR to je vlastne jeho dielo do veľkej miery."

V politike sa angažoval aj evanjelický kňaz Martin Rázus, ktorý bol významnou osobnosťou slovenského medzivojnového kultúrneho života.

„Spolok Martina Rázusa si stanovil za cieľ propagovať osobnosť Martina Rázusa rôznym spôsobom, jednak pripomínať jeho dielo, jeho prácu ako kňaza, spisovateľa, politika, osobnosť ako takú dávať do povedomia mladším aj starším generáciám,“ konštatuje predseda Spolku Martina Rázusa a evanjelický farár Vladimír Ferenčík.

0:00
/
0:00