Na Slovenku se rozbíhá celospolečenská diskuze o změně financování církví

02519424.jpeg

Poľsko, ako jedna z najnábožnejších krajín v Európe začiatkom tohto roka dosiahlo odluku cirkvi od štátu. Veriaci si svojich duchovných financujú sami. Poľská vláda premiéra Tuska odstrihla cirkev od financií štátneho rozpočtu zavedením asignačnej cirkevnej dane. Jej zavedením ušetrí krajina takmer 22 miliónov eur.

Téma odluky cirkví od štátu sa už niekoľko rokov skloňuje aj na Slovensku, ktoré dáva zo štátneho rozpočtu na chod cirkvi ročne až 33 miliónov eur. Štát financuje trinásť z osemnástich registrovaných cirkví. Na rozdiel od niektorých iných krajín sa na ich fungovanie skladajú všetci daňoví poplatníci. Súčasné financovanie cirkví vyplýva zo zákona z roku 1949.

„Stále trvám na tom, že nevieme zmeniť financovanie cirkvi bez zhody s cirkvami. Nemyslím si, že by bolo správne, aby štát jednostranne povedal, že takto to bude,“ tvrdí minister kultúry Marek Maďarič.

Tento mesiac občianski aktivisti spustili petíciu za vyhlásenie referenda o finančnej odluke cirkví od štátu.

„Odluku cirkvi od štátu sľubovali politici už pri prijímaní reštitučného zákona. Nie je možné akceptovať to, že sa nedotiahol proces, ktorý na začiatku 90. rokov minulého storočia bol naštartovaný,“ poznamenal predseda Petičného výboru Štefan Sládeček.

Potrebný počet podpisov – 350 000, aby prezident vyhlásil referendum, chcú aktivisti vyzbierať do konca tohto roka. Rezort kultúry v súvislosti s odlukou cirkvi od štátu poukazuje na platnú základnú zmluvu medzi Slovenskom a Svätou stolicou z roku 2000. Podľa zmluvy Bratislave vyplýva povinnosť uzavrieť ďalšie štyri čiastkové zmluvy. Z nich dosiaľ chýbajú dve – o výhrade vo svedomí a o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi.

Riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Ján Juran hovorí:

„Štát zrejeme nepristúpi k žiadnym nejakým zásadným krokom, ktoré by menili doterajšiu úpravu vzťahov štátu a cirkvi, jedine v prípade, ak by táto iniciatíva vyšla priamo zo strany samotných cirkví.“

V Programovom vyhlásení vlády nie je záväzok zrealizovať finančnú odluku cirkví od štátu, ale viesť odbornú celospoločenskú diskusiu, ktorá má nájsť nový vyhovujúci a spravodlivý model ich financovania. Zástupcovia cirkví tvrdia, že ide o problematiku na dlhú trať.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský uviedol:

„Chcem deklarovať principiálnu otvorenosť na diskusiu v tejto otázke. Katolícka cirkev vnútorne v rámci KBS už niekoľko rokov študuje túto problematiku.“

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik potvrdil:

„Vôbec sa nebránime diskusii na úrovni odborných pracovných skupín.“

Názory na odluku cirkvi od štátu uzatvára Pavel Traubner z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí:

„Vieme, že malé cirkvi by asi mali veľké problémy pri prežití, keby boli odlúčené od štátnej pomoci.“

Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča na expertnej úrovni je reálne pripraviť niekoľko verzií možného spôsobu financovania cirkví.

„Treba bez hystérie debatovať o tom, či štát tým, že ich financuje, aj získava niečo a či to má takú hodnotu, že to budeme naďalej financovať. Alebo či dospejeme k tomu, že to nemá žiadnu hodnotu – a to by potom mohol byť dôvod, prečo by štát povedal, že on tie cirkvi financovať nebude," dodal minister Maďarič.

Na základe súčasného financovania cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu na platy duchovných, odvody do fondov a čiastočne na prevádzku biskupských úradov.